Po vojne prevzali moc v Sączi národné rady a mesto pomaly rátalo straty a vracalo sa ku každodennosti. Okolie nebolo pokojné: v roku 1947 zasiahla akcia „Visla“ Lemkov z juhovýchodnej časti povitu. Miestni milovníci minulosti však na lepšie časy nečakali. V roku 1948 schválili stanovy Spolku priateľov Starého Sącza, ktorý založili Wiktor Bazielich, Antoni Królik, Józef Paszkiewicz a Roman Cesarczyk. V tom istom roku, 28. augusta, zriadili gymnázium, na ktoré sa zapísalo 199 žiakov.
Krieda, štrk a mačacie hlavy
Hospodárstvo povojnového Sącza bolo drobné a remeselnícke. V roku 1949 opravili námestie vydláždené okruhliakmi. V roku 1950 sa v sútoku Dunajca a Popradu rozbehla štrkovňa, z ktorej štrk putoval na stavbu Nowej Huty. V roku 1954 spustilo Družstvo invalidov „Spójnia“ závod na školskú kriedu. Pracovalo v ňom až 70 ľudí a v sedemdesiatych rokoch vyrábal vyše 700 ton kriedy ročne, takže nejeden žiak v Poľsku písal na tabuľu kúskom Starého Sącza. Pôsobilo tu aj garbiarske družstvo „Poprad“ a koncom päťdesiatych rokov vznikla nová tehelňa. Okolo mesta stále kraľovalo poľnohospodárstvo, ktoré zaberalo 89,2 % rozlohy.
Niekto si však všimol, že najväčším bohatstvom mesta je ono samo. V polovici päťdesiatych rokov vzali centrum Starého Sącza pod ochranu ako urbanistickú rezerváciu. V roku 1956 sa zbierky obuvníka Józefa Paszkiewicza dostali do Domu na Dołkach ako Regionálna izba. Od roku 1976 tu pôsobí Regionálne múzeum Seweryna Udzielu. V auguste 1957 mesto veľkolepo oslávilo 700. výročie a pri tejto príležitosti zložil Marcin Szeligiewicz hejnal, mestskú fanfáru.
Šesťdesiate a sedemdesiate roky priniesli vodovod (1955, modernizovaný v roku 1974), trhovisko na Wielkom Wygone (1961), sídlisko Tysiąclecia s jedenástimi bytovkami (1961–1965) a nový most na Poprade. 1. septembra 1964 otvorili novú budovu gymnázia na ul. Partyzantów, v roku 1974 knižnicu a od roku 1977 sa stavalo sídlisko Słoneczne. Po reforme z roku 1975 patrila obec k Novosądeckému vojvodstvu a mesto sa vo veľkej miere stalo „spálňou“ Nowého Sącza. Obyvateľov pribúdalo: z približne 4,5 tisíca po vojne na 7420 v roku 1980. V roku 1987 vznikol Popradský krajinný park so správou v Starom Sączi.
Stará hudba a slobodné voľby
V roku 1975 z iniciatívy Stanisława Gałońského zaznel prvý Starosądecký festival starej hudby. Dnes nesie názov „Omnia Beneficia“, podľa stredovekej skladby zapísanej v rukopisoch klarisiek okolo roku 1300. Sedemsto rokov po Kinge naplnila kláštorné múry opäť hudba.
Zmena režimu prišla do Sącza 27. mája 1990 s prvými slobodnými komunálnymi voľbami. Postupne boli mešťanostami Maciej Szuflicki, Marian Cycoń, Marian Kuczaj, znova Marian Cycoń a od roku 2012 Jacek Lelek. Marian Cycoń zastával úrad spolu 4388 dní, najdlhšie v dejinách. Od 1. januára 1999 patrí obec k novosądeckému povitu v Malopoľskom vojvodstve.
Deň, keď prišlo pol milióna
Najväčším dňom v dejinách mesta bol 16. jún 1999. Prípravy sa začali len niekoľko mesiacov predtým: organizačný výbor zriadili 24. februára, prvú lopatu zapichli 1. apríla a 459 darcov sa poskladalo na 590 tisíc zlotých. Organizátori očakávali 300–400 tisíc pútnikov, no prišlo ich vyše 600 tisíc. Pre hustú hmlu pricestoval pápež z Limanowej autom.
Na starosądeckých lúkach vyhlásil Ján Pavol II. Kingu za svätú. Vyslovil vtedy slová, ktoré sa dlho pamätali: „Nebojte sa byť svätými.“ Osobitne pozdravil klarisky, ktoré po prvý raz za viac než sedemsto rokov opustili klauzúru. Drevený oltár podľa návrhu Zenona Remiho mali preniesť do Nowého Sącza, ale po námietke mešťanostu Kuczaja biskup Skworc v auguste 1999 rozhodol, že zostane na mieste. Dnes vedľa oltára stojí Pútnický dom „Opoka“, posvätený 29. júna 2010.
Mesto sa pápežovi odvďačilo čestným občianstvom, udeleným 27. októbra 2003 a odovzdaným vo Vatikáne 5. novembra. 20. júna 2016 vyhlásili dekrét, ktorým svätá Kinga nahradila svätú Alžbetu ako patrónku mesta. 16. júna 2024 sa 25. výročie svätorečenia slávilo za účasti kardinála Dziwisza.
Nové námestie a Pamätník histórie
21. storočie mesto premenilo vďaka fondom Európskej únie. 29. apríla 2006 sa začala prestavba námestia za približne 10 miliónov zlotých, pred jubileom 750. výročia v roku 2007. Na plochu uložili približne 1 250 000 „mačacích hláv“. V rokoch 2006–2008 postavili obchvat so zaveseným Mostom sv. Kingy dlhým 328,8 metra. Nezaobišlo sa to bez pohrôm: počas povodne v roku 2010 voda zaplavila domy v Cyganowiciach, Barciciach a Popowiciach a 4. júna Poprad zrútil dve polia železného železničného mosta z roku 1876, ktorý prežil obe vojny.
Potom prišli investície, ktoré využívajú obyvatelia aj hostia. Od roku 2013 sa v meste hrá Pannonica Festival. V roku 2018 otvorili v bývalej štrkovni Bobrowisko, enklávu prírody s lávkou a pozorovateľňami, ocenenú Cenou Witkiewicza. V roku 2021 priviedli do Starého Sącza cyklotrasu VeloDunajec, 7. marca 2022 otvorili nové sídlo Centra kultúry a umenia Ady Sari a v októbri 2024 „malý obchvat“.
Najdôležitejšie ocenenie prišlo 10. decembra 2018. Nariadením prezidenta Poľskej republiky uznali staromestský súbor Starého Sącza spolu s kláštorom sestier klarisiek za Pamätník histórie (Pomnik Historii), teda pamiatku mimoriadneho významu pre poľskú kultúru. Kláštor, ktorý pred viac než sedemsto rokmi založila Kinga, stále žije. V roku 2015 v ňom žilo 29 sestier a 24. októbra 2024 zvolili za abatišu sestru Antoninu Kowalskú. Mesto má dnes okolo 8,6 tisíca obyvateľov a celá obec vyše 23 tisíc.
Na starých aj nových fotografiách
