Narodila sa 5. marca 1234 v Ostrihome ako dcéra uhorského kráľa Bela IV. a Márie Laskarisovej z byzantského cisárskeho rodu. Kráľovskú krv mala teda z oboch strán.
Ako päťročné dieťa, roku 1239, prišla do Poľska a vo Wojniczi ju zasnúbili s Boleslavom, synom Leška Bieleho. Svadba sa konala v Krakove „po roku 1246“ a manželstvo bolo, ako hovorí tradícia, čisté.
Pani a kňažná Sącza
Roku Pána 1257, druhého dňa mesiaca marca, v Korczyne odovzdal knieža Boleslav, ktorého potomkovia nazvali Hanblivým, svojej manželke sądeckú zem. Nie len z rozmaru, ale ako náhradu za veno.
Štyridsaťtisíc hrivien striebra priniesla uhorská princezná a všetko to padlo na dvíhanie z popola kniežatstva, ktoré Tatári roku 1241 ohňom a mečom spustošili. Historický atlas poľských miest spája toto darovanie aj s prostriedkami požičanými na lokáciu Krakova v tom istom roku.
Akým právom túto zem držala, o tom sa učenci prú dodnes. Jedni píšu o plnom vlastníctve s kniežacou mocou, druhí o doživotnom užívaní, iní – podľa odpisu listiny z roku 1661 – o zálohu na Sącz a 28 dedín. Isté je jedno: odvtedy sa písala domina et princeps de Sandech, pani a kňažná Sącza.
Z dediny mesto
„Založenie mesta roku 1257“ – tak píšu sprievodcovia, ale je to zjednodušenie. Lokačná listina prepadla bez stopy a lokácia podľa nemeckého práva sa opatrne datuje do rokov 1257–1273.
Ešte 4. júna 1268 v Korczyne udelila Kinga šoltýstvo Sącza akémusi Pyszovi (Pyschon) – Sącz bol vtedy dedinou so šoltýsom. No už 18. apríla 1273 listina, ktorá oslobodzovala mešťanov od ciel, spomína fojta Michala, advocatus de civitate nostra Sandecz – fojta „nášho mesta Sącza“. Medzi týmito dátumami sa z dediny stalo mesto. Ďalšie colné privilégium prišlo roku 1278.
Pôdorys nového mesta nadväzoval na spišské a uhorské vzory – Košice, Prešov, Levoču, Bardejov, Podolínec – s mierou „malého“ povrazu dlhého 125 stôp. Kinga si z vlasti priniesla nielen striebro, ale aj vzor. Farský kostol vzali pod ochranu svätá Alžbeta a svätá Margita – teta a sestra kňažnej.
Pani Sącza sa starala aj o okolie. Udeľovala mlyny v Podegrodzí, osadníkov v Gołkowiciach oslobodila od daní na 30 rokov výmenou za klčovanie pralesa a farnosť v Biegoniciach dostala roku 1269 prvý kostol. Lokačnú listinu Gołkowíc z roku 1276 objavil v Ossolineu prof. Stanko.
Kláštor chudobných paní
V západnej časti terasy stál kláštor františkánov s kostolom svätého Stanislava, určený pre dvanástich bratov. Roku 1287 sa v ňom konala provinčná kapitula. 7. decembra 1279 zomrel Boleslav a ovdovená Kinga odišla do Sącza.
Zakladacia listina kláštora klarisiek nesie dátum 6. júla 1280. Kinga odovzdala konventu mesto Sącz s colnicou a 28 dedín – medzi nimi Biegonice, Barcice, Łącko a Zarzecze – s riekami, mlynmi, rybníkmi a brtníctvom. Tento majetok patril k najväčším medzi poľskými klariskami.
Roku 1281 už komunita fungovala a prvé sestry prišli zo Skały. Pápež Martin IV. potvrdil fundáciu 2. júla 1283 a okolo roku 1285 udelil arcibiskup Jakub Świnka odpustky tým, čo podporia stavbu kláštorného kostola.
Nezaobišlo sa to bez sporu. Lešek Čierny, Boleslavov nástupca, spochybňoval Kingine práva na Sądecko. Dohoda, pri ktorej sprostredkoval biskup Pavol z Przemankowa, jej ponechala sądeckú zem výmenou za to, že sa vzdala Biecza a Korczyna.
Tatári pred bránami a posledné roky
V decembri 1287 a januári 1288 prišla hrôza: tatársky vpád prinútil Kingu a sestry utiecť na hrad v Pieninách pri Krościenku. Tatári vypálili drevený kostol v Biegoniciach, ktorý Kinga roku 1288 obnovila.
V januári toho roku Uhri rozbili mongolský oddiel circa castrum Zandech – „pri hrade Sącz“. Či išlo o hradisko v Podegrodzí, alebo o samotné mesto, to sa nevie.
Po búrke prišlo kláštorné ticho. Roku 1288 začala Kinga noviciát a 24. apríla 1289 zložila sľuby do rúk biskupa Pavla. Či bola formálne abatišou, o tom pramene mlčia; ako abatiša po nej nastúpila Gryfina.
21. septembra 1291 sa začala choroba a 24. júla 1292 Kinga zomrela v Starom Sączi. Pochovali ju v kaplnke kláštorného kostola.
Zanechala po sebe trvalé dielo. Klarisky uchovali hudobné rukopisy z 13. storočia – chorálne knihy s dopísanou polyfóniou a zlomok z doby okolo roku 1300, zrejme odpísaný na mieste, s conductom Omnia beneficia. Od neho dostal meno dnešný festival starej hudby.
Niekoľko mesiacov po Kinginej smrti, 8. novembra 1292, vydal kráľ Václav II. lokačné privilégium Nowého Sącza. Pre Kingino mesto sa začínala nová, ťažšia doba.
Na starých aj nových fotografiách
